reklama

Replika

Úspech operetného žánru,ktorý napriek všetkému dokázal prežiť a podnes napĺňa hľadiská divadelných sál,tkvie v chytľavých melódiách a komediálne ladených príbehoch.Hudba a smiech dávajú pocit príjemne stráveného času a pomáhajú ľuďom ľahšie znášať problémy ich bežného života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Preto sa vzťah publika k operete i napriek vyše storočnej tradícii nemení.Čardášová princezná - po našom Čardáška - je jedným z takýchto diel.Z pohľadu hudobníkov sediacich v orchestrálnej jame však všetko vyzerá trochu inak.Chýba predovšetkým vizuálny kontakt a nakoľko sa nejedná o nejaké technicky náročné hranie a texty sú po skúšobnom procese a mnohých reprízach tiež dôverne známe,postupne to celé začína byť viacmenej rutinnou záležitosťou a človek sa pobaví len keď sem-tam občas podľahne atmosfére vyvolanej výbuchmi smiechu publika alebo na tzv.breptoch aktérov na pódiu a ich následnej improvizácii.Asi v tomto duchu som donedávna prežíval predstavenia Čardášky jedno za druhým i ja. V príbehu sa o.i. jedná aj o to ,že kňažná Cecília chce zabrániť svojmu synovi v tom aby si zobral kabaretnú speváčku,ktorú miluje.Chce aby ju nechal a odcestoval do Viedne kde ho čaká lepšia partia.Bývalý priateľ z mladosti jej to vyčíta a pripomína jej ako on trpel keď ho pred mnohými rokmi opustila a teda nemala by spôsobiť to ,že jej vlastného syna postihne tiež osud stratenej lásky.Na to mu kňažná odpovedá : „Lúčenie vždy viac bolí toho kto ostáva na peróne"..........Počas mnohých repríz táto replika nebola pre mňa ničím výnimočná až jedného dňa.....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V roku 1973 vládlo v bývalom Československu hlboké politické dusno.Na mňa a troch ďaľších kolegov hudobníkov sa toho leta usmialo šťastie lebo sme dostali ponuku účinkovať 6 týždňov vo švajčiarskom orchestri a mohli sme tak vypadnúť za hranice všedných dní,ako sa vtedy hovorilo vycestovaniu do krajín kapitalistickej Európy.Keď sme na Westbanhofe vo Viedni nasadali do rýchlika Viedeň - St.Gallen zdalo sa nám ,že nám prinajmenšom narástli krídla.Tých spomienok by odrazu bolo aj na celý román no ja sa chcem tentoraz venovať iba jednej.

 Na prvej skúške vysvitlo,že v programe ,s ktorým sme mali absolvovať 25 koncertov ,účinkuje aj miešaný spevácky zbor istej univerzity z amerického Texasu.Po niekoľkých dňoch spoločnej práce začali ustupovať prvotné zábrany a medzi hudobníkmi, pochádzajúcimi prevažne z Europy a spevákmi z Texasu začalo nadväzovanie spočiatku letmých no postupne celkom kamarátskych kontaktov.Asi po týždni som si všimol dievča ,ktoré v prvých dňoch uniklo mojej pozornosti pravdepodobne kvôli veľkým okuliarom ,ktoré nosilo pri čítaní svojho notového partu.Upútala ma tým,že bola akosi iná než ostatné.Obliekala sa triezvo,takmer európsky,nebola afektovaná ale skôr neistá.Prihodilo sa to cez obedňajšiu prestávku.Hľadal som voľné miesto a bolo mi jedno kto bude sedieť vedľa.Keď som sa priblížil ku stolu ,pri ktorom sedela,pootočila sa a čítajúc v mojej tvári otázku s očarujúcim úsmevom mi posunkom ruky naznačila ,že stolička vedľa nej je voľná.Hádal som jej 18 - 19.Tentoraz nemala okuliare a ja som si uvedomil aká je krásna.Takmer čierne husté vlasy jej padali na odhalené plecia a ostro kontrastovali s nádhernou prirodzene tmavou pleťou.Tá spolu s črtami jej tváre dávala tušiť ,že jej predkovia museli byť potomkami tak španielskych conquistadorov ako i amerických otrokov.Z jej tmavých očí a z jej krásne krojených pier nikdy neodchádzal jemný úsmev.Sem -tam prehodila pár slov so svojou kolegyňou a občas sa s úsmevom ,ktorý ma doslova paralyzoval, otočila i ku mne prehodiac niečo po anglicky.Nerozumel som ani slovo za čo sa mi ona ospravedlnila.Opýtal som sa jej po nemecky či nehovorí touto rečou.Povedala ,že nie, čo som samozrejme len skôr dedukoval než rozumel.Na druhý deň tam sedela sama.Keď som sa pri nej objavil zjavne ju to potešilo.Posunkami som sa opýtal kde má kolegyňu,rovnakým spôsobom mi odpovedala ,že ju bolí hlava a išla si ľahnúť.Po obede som ju pozval na colu.Vonku bolo teplo a do poobedňajšej skúšky sme mali ešte takmer hodinu času.Sedeli sme na terase záhradnej kaviarne a vo vzduchu bolo cítiť to čomu sa niekedy hovorí preskočenie iskry.Potom sme tam chodili ešte niekoľko dní až kým nezačalo turné po krajine.Odvtedy sme sa vídali len večer pri koncertoch pretože zbor býval ubytovaný temer vždy v inom hotele alebo i v inom meste než orchester.Naše stretnutia však boli o tom najkrajšom čo poskytuje čistý vzťah dvom mladým ľuďom.Náš spôsob komunikácie pomocou posunkov ,internacionálnych výrazov a tých niekoľkých slov,ktoré ona vedela po nemecky a ja po anglicky sa zdokonalil natoľko ,že sme si vedeli povedať takmer všetko.Tešili sme sa na tie stretnutia a jeden druhému sme vždy niečo priniesli.Postupne nám prestali vadiť chápavé úsmevy kolegov,ktorí nás cez prestávky koncertov videli stáť spolu v ktoromsi kúte a neskrývali sme,že patríme k sebe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nemám dosť nadania aby som na tak malom priestore dokonalejšie opísal všetky naše pocity a myšlienky .Medzi tie ,ktoré ma prenasledovali najviac, patrila myšlienka na emigráciu a na to ,že potom už nikdy neuvidím svojich rodičov,sestru a všetko čo som mal doma rád.A potom pomaly prichádzalo to čo muselo prísť.Naše stretnutia začínali byť smutnejšie a na prijatie nejakých rozhodnutí sme nemali odvahu.Pomaly sa blížila chvíľa kedy je na turné všetko posledný krát.Posledný koncert ,na druhý deň posledné raňajky,posledné dotyky na peróne popretkávané sľubmi,že si budeme písať a navždy jeden na druhého myslieť a nakoniec posledný bozk pred nástupom do vlaku.Vlak sa pohol a ona položila svoju dlaň na okenné sklo.Zamával som jej akoby sme sa lúčili len na chvíľu a potom opäť pôjdeme na colu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Vonku je síce ešte veľmi chladno no podľa kalendára začína jar a sem-tam sa začínajú objavovať prvé znaky prebúdzania prírody.Ak je pravdou,že všetko so všetkým súvisí,možno práve tento nenápadný príchod najkrajšieho obdobia v roku je vysvetlením prečo som chcel porozprávať niečo čo bolo dlhé roky zabudnuté,pochované a jedného dňa náhle oživené vďaka jednej krátkej vete.A tú Čardášku,ktorej melódie ma sprevádzali celý život na rôznych kolonádnych koncertoch,kaviarenských vystúpeniach ,silvestrovských programoch a samozrejme v divadlách,hrám odvtedy ešte radšej.

Ernest Latzko

Ernest Latzko

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hudobník-zakladajúci člen Štátnej filharmónie v Košiciach,neskôr člen orchestra ŠKO-Žilina a t.č.člen orchestra Štátneho divadla v Košiciach Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu