reklama

Žuvačky

Do Košíc som sa dostal ,ako študent,začiatkom 60-tych rokov.Čo do vzhľadu bolo to obyčajné provinčné mesto, poznačené typickou socialistickou biedou.Ošarpané fasády,sem-tam natreté krikľavými farbami ostro kontrastujúcimi so zbytkom okolia,pôsobili ako dozvuky toho čo sa mestom prehnalo za posledné desaťročia.Spopod poodchýlených masívnych drevených brán,ktoré oddeľovali mestské dvory od hlavnej ulice,vytekali močové kaluže a ich zápach sa šíril po celom okolí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V biednom stave boli aj obe dominanty centra – Dóm sv. Alžbety a budova Štátneho divadla.Nad Dómom sa v podvečer zlietali ,k prenocovaniu na jeho streche, tisíce vrán.Ich padajúci trus znel ako čľapot vody pri veľkom lejaku a devastoval stavbu doslova k nepoznaniu.Akoby toho všetkého nebolo dosť,v 63-ťom zhorela aj Urbanova veža.Presne v intenciách porekadla : „chudobnému aj z hrnca vykypí“.Za štyri ďaľšie desaťročia sa chvalabohu mnohé zmenilo.Ako hudobník som precestoval veľkú časť sveta a mám preto možnosť porovnávať.Zodpovedne môžem povedať ,že centrum Košíc patrí medzi tie najkrajšie mestské časti aké som vo svete videl.Ako to však v živote býva ,nič nie je celkom dokonalé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 70-tych rokoch som bol často vo Švajčiarsku.Kto tam bol dá mi za pravdu ,že upravenosť ,vkus a čistota sú typickými znakmi tejto krajiny a udrú každému do očí.O to väčšie bolo moje prekvapenie keď som sa jedného dňa v Lucerne ,na prechádzke so svojou manželkou,dostal na námestie vydláždené leštenou dlažbou.Celá táto dlažba bola totiž znečistená tisícami vypľutých postúpaných žuvačiek.Stáli sme nad tým v nemom úžase a nechápali sme to.Neskôr , keď ma cesty zaviedli do Japonska mal som úplne identický zážitok.Japonská čistota, i napriek hustote obyvateľstva ,je priam šokujúca.Spoznajúc túto ich črtu bolo pre mňa opäť nepochopiteľné keď som jedného dňa narazil na to isté ako vtedy v Lucerne.Ešte väčší údiv však vo mne vyvolala čata robotníkov v rovnakých pracovných kombinézach,z ktorých každý mal v ruke fľašu s akousi tekutinou a niečo ako špachtľu.Takto vybavení pracne odstraňovali jednu žuvačku za druhou.Obdivoval som ich.Zohnutí ,kľačiaci na kolenách na tvrdej dlažbe,takto museli stráviť niekoľko dní,možno i týždňov.Neviem,išlo im to totiž dosť pomaly.Fakt je ,že keď som sa tam dostal o dva roky opäť,po žuvačkách nebolo ani stopy.Ako dokázali aby tam ďaľšie žuvačky mládež nepľuvala,to som sa bohužiaľ nikdy nedozvedel.

Nedávno som sa v jedno nedeľné popoludnie prešiel po Hlavnej ulici v Košiciach.Medzi Štátnym divadlom a Dómom sv.Alžbety je bagetéria.Tam a pri Immaculate, ale aj na mnohých iných miestach tohto nádherného kusa nášho mesta,je celá dlažba zapľuvaná žuvačkami.Opäť ,ako vždy pred tým, som stál v nemom úžase a opäť som tomu nerozumel.

Ernest Latzko

Ernest Latzko

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hudobník-zakladajúci člen Štátnej filharmónie v Košiciach,neskôr člen orchestra ŠKO-Žilina a t.č.člen orchestra Štátneho divadla v Košiciach Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu